Ďusíkov život

Hádzanie všetkých do jedného vreca nám ľuďom ide. Ja neviem, či je to len touto dobou, lebo v inej som nežila. Ale moja nebohá babka vravievala, že ľudia boli stále tí istí. Boli aj ťažko pracujúci gazdovia, aj opilci, aj mravné ženy. Aj ľahké ženy. Vrajže kostolníčky sa sväto tvária len v kostole a inak si to všetko vedia pekne užiť.

A čo taký lekár? Och ach. Zabijak. A úplatkár.

Tak ako keď sa niekto náhodou dozvie, že som katolíčka (krížik nosím na krku len v jeseni spolu s kožennou bundou) – vždy zaznie výčitka čo s tými farármi pedofilmi.

No.

Týmto sa odseky zlejú. Každý človek na svete má slobodnú vôľu. Ak to mám personalizovať, je to úplne na tebe ako budeš žiť. Ži si ako chceš. Chceš striedať partnerov alebo mať desiatich naraz? Môžeš. Chceš zabíjať? Asi ťa potom chytia policajti ale je to tvoje rozhodnutie. Páchanie iných zločinov kýmkoľvek? …aj kýmkoľvek má slobodnú vôľu. Každý zodpovedáme sám za seba už teraz a to sa nezmení na veky vekov. Ale potom bude osobná rekapitulácia prísnejšia nami samými. To, že by sme nemali súdiť… to poznáme. Ale občas si pripomeňme ešte toto: čo zaseješ, to budeš žať. To príslovie pochádza z Biblie, z listu Galaťanom, 6. kapitola, 7. verš: Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať.